V prvej polovici minulého storočia medzi rozsiahle farnosti satmárskeho biskupa patrila aj farnosť Úbrež. Na jej území, v roku 1849, bola zriadená farnosť Remetské Hámre, ale aj tak pre svoju rozlohu a počet veriacich bola na spravovanie ťažká. Už od roku 1850 sa robili prípravné kroky k vytvoreniu novej farnosti v Úbreži. Horlivosťou veriacich a hlavne kurátora Jána Tomku sa v roku 1863 uskutočnilo založenie farnosti v Úbreži. K nákladom pri výstavbe kostola a fary s veľkou pomocou prispeli náboženský fond a biskup Michal Haas zo Satmáru. Roku 1863 bol kostol postavený a zasvätený sv. Štefanovi, kráľovi. K vnútornému zariadeniu prispela horlivosť kňazov a veriacich. Na území terajšej farnosti bol od roku 1730 drevený kostol vo Fekišovciach. Vybudoval ho tamojší statkár Michal Tabody. Roku 1863 farnosť Úbrež mala 1443 veriacich. 26. marca 1898 bol v obci veľký požiar. Zhorela veža a strecha kostola, rímsko-katolícka škola a 55 domov. Za pomoci horlivých veriacich a biskupa bola veža a strecha kostola čoskoro postavené. Farský kostol prešiel rekonštrukciou svätyne v r. 2019 a Konsekrovaný bol Mons. Marekom Forgáčom, pomocným košickým biskupom 19.1.2020.

Filiálky
Fekišovce, Veľké Revištia a časť Gajdoš, Hnojné, Blatné Revištia

Farári pôsobiaci vo farnosti Úbrež
Martin Fridmanský (1863-1874), Peter Fedorčík (1874-1877), Jozef Čechtický (1877-1887), Jozef Fialkovský (1887-1909), Július Felhö (1909-1919), František Piršalský (1919-1929), Augustín Richter (1929-1931), Štefan Granatier (1931-1962), Michal Jacko (1962-1963), Jozef Štofej (1963-2002), Mgr. Patrik Krajník (2002-2013), Mgr. Radoslav Krenický (2013-2020), Mgr. Miroslav Marcin (2020-...)

Filiálka Fekišovce

Prvú správu o Fekišovciach poznáme z roku 1391 (Fekeshaza alio nomine Rewcha). Dedina sa pravidelne vyskytuje pod maďarským názvom Fekeshaza, zloženého z prezývky fekes a slova ház = obydlie, dom, teda Fekišovce. Tamojšie sídlisko vzniklo ako obydlie zemana Fekiša, vazala šľachticov z Michaloviec v druhej polovici 13., prípadne v prvej polovici 14. storočia. Šľachtici mu poskytli územný majetok, ktorý bol vyčlenený z pôvodného chotára Revišťa. Tento vzťah sa zachoval v ojedinelom názve Fekišoviec, zloženom z názvov Fekišoviec a Revišťa. Zeman Fekiš bol pravdepodobne rusínskeho pôvodu a prezývku Fekes dostal od maďarských šľachticov. Kostol Narodenia Panny Márie, neskoroklasicistický z r. 1896. Jednoloďová stavba s polkruhovým uzáverom a do štítového priečelia vstavanou vežou. Interiér krytý pruskými klenbami s klenbovými pásmi dosadajúcimi na rímsy pilastrov. Fasády členené lizénami, veža lizénovým rámom a nárožnou rustikou. Nad vchodom letopočet datujúci stavbu. Vnútorné zariadenie z obdobia okolo r. 1890. Filiálny kostol Fekišovce prešiel rekonštrukciou v r. 2018 a Konsekrovaný bol Mons. Bernardom Boberom, košickým arcibiskupom 4.11.2018.

Filiálka Veľké Revištia

Kostol vo Veľkých Revištiach je zasvätený Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie a základný kameň bol posvätený 7. júla 1968. Po ukončení stavby bol tento kostol požehnaný duchovným otcom Jozefom Štofejom dňa 26. augusta 1972. Oltár bol konsekrovaný arcibiskupom Alojzom Tkáčom 1. júna 1997. Primičnú sv. omšu v júni 1974 v kostole celebroval ThDr. Lic. Gabriel Ragán a v júni 2007 salezián Milan Janák, ktorí pochádzajú z Blatných Revíšť. Od roku 1990 deti a mládež počas vianočných sviatkov v kostole pripravovali jasličkové pobožnosti. Asi tretie Vianoce sa jasličková pobožnosť nekonala. Je to smutné a veríme tomu, že tohto roku sa to zmení. Od zrodu koledníckej akcie "Dobrá novina" sa deti a mládež našej dediny aj farnosti aktívne zapájali do tejto akcie. Na začiatku počet deti bol okolo 30. Tento rok počet klesol na 6. Navštevovali sme rodiny rímsko-katolického vierovyznania ale aj rodiny iných vierovznaní. Za celú farnosť v tejto akcii "Dobrá novina" sa vyzbieralo úctyhodných 23 000 SK, ktoré boli odoslané na účel pomoci chudobným krajinám.